Kniha „Videl som to zajtra“

Videl som to zajtra je knižná prvotina Júlii, ktorá bola napísaná v priebehu dvoch týždňov. Jej názov VIDEL SOM TO ZAJTRA nie je náhodný. Kniha totiž pojednáva o človeku, ktorý vidí veci z budúcnosti. Je to skutočný príbeh muža žijúceho mimo tela a zároveň fascinujúce rozprávanie o človeku, ktorý si pamÚ¤tá svoje narodenie aj svoju smrť. Sú v nej spracované autentické mimotelové zážitky a astrálne cestovanie muža, ktorý podstatnú časť svojho života trávi mimo tela.

Kniha opisuje skutočný príbeh muža, ktorý sa od ostatných odlišuje tým, že žije mimo tela. Vychádza z tela a cestuje. A to všetko pri plnom vedomí. Júlia na 200 stranách prináša svedectvo z prvej ruky o tom, čo znamená nachádzať sa a existovať, ale hlavne fungovať mimo tela.

Predslov ku knihe bol napísaný P. M. H. Atwater, uznávanou americkou odborníčkou na mimotelové zážitky, zážitky blízko smrti a iné paranormálne javy. „S P.M.H. som prvý krát komunikovala minulý rok, keď sme si vymenili zopár dÚ´ležitých mailov o Michaelových mimotelových zážitkoch. Vtedy naznačila jej teóriu o tom, čo sa s Michaelom vlastne odohráva, keď je mimo tela, za čo som jej vďačná. O to vďačnejšia som však P.M.H za to, že sa rozhodla napísať krátky úvod k tejto knihe, v ktorom vedkyňa hovorí nasledovné”:

V rámci mÚ´jho výskumu, ktorý trvá približne 40 rokov a je venovaný fenoménu tzv. zážitkov blízko smrti, mÚ´žem povedať, že najrozšírejenejší element, ktorý ľudia v rámci týchto zážitkov zažívajú – a to bez rozdielu na to, či je to dieťa alebo dospelý – je to, že výstúpia z (vlastného) tela a pozorujú ho buď zvrchu alebo z jednej zo strán. A nielen to. Vidia vtedy veci, ktoré za normálnych okolností vidieť nie je možné. VÚ¤čšina tvrdení pochádzajúcich od ľudí s mimotelovými zážitkami je možné overiť výpoveďami nezávislej tretej strany. MÚ´žem tiež konštatovať, že od roku 1966, kedy som po prvý krát začala skúmať zmenené stavy vedomia, mystické stavy a transformačné procesy, mimotelové zážitky boli neoddeliteľnou súčasťou akýchkoľvek zmien (normálneho) stavu vedomia. O niečom podobnom pojednáva aj téma tejto knižky: je o mužovi, ktorý objavil nový aspekt svojej vlastnej existencie. Týmto aspektom je schopnosť opustiť svoje vlastné telo a cestovať na rÚ´zne miesta.

Ukázky z knihy:

Keď sa nachádzam mimo tela, orientujem sa iba na základe mimozmyslového vnímania. Orientujem sa cez dotyky na diaľku. Sú vlastne niečo ako pocity a city. Moje vedomie, teda energetické kvantum, je rozliate v priestore. Cez pocity zachytáva informácie o pozorovanom objekte či osobe na diaľku.

Je to podobný princíp, ako zviera, ktoré v noci nevidí a predsa sa vie orientovať. Vibračno-oscilačná energia, ktorá je súčasťou mÚ´jho tela, ale zároveň je aj rozliata v širšom priestore, má schopnosť pokrývať moje videnie, cítenie, hmat, chuť, sluch a čuch. Fyzické oči, uši, nos, jazyk a kožu pri dosiahnutí určitého vibračno-oscilačného pulzu vo vašom tele nemusíte používať. Rezonančne sa totiž napojíte na vyšší rytmus pulzovania. Ten vám odkryje svet mimozmyslového vnímania.

Dokázal by som toho toľko povedať. Ľudia však nevedia, ako so mnou komunikovať na úrovni mysle. Čiže telepaticky. Mohol by som ľudí učiť. Vysvetliť im rÚ´zne nové vedecké teórie. MÚ´j problém spočíva v tom, že slovami nedokážem vyjadriť informácie, ktoré som nadobudol. Všetky získané informácie dokážem vyjadriť iba základnými myšlienkami. Alebo opornými bodmi. Vnímam ich totiž v jednom celku. Cez symboly, geometrické tvary, farby a žiarenie. Čo vnímam, sa niekedy nedá dostatočne vyjadriť rečou. Neexistujú na to žiadne použiteľné výrazy v bežnom jazyku. Jadro myšlienok, ktoré mám uložené v tele, nedokáže prostredníctvom mňa nikto prečítať. Tieto informácie nemám uložené v mozgu. Informácie, ktoré nasávam, sú uložené vo vnútri mÚ´jho tela. V mojom duchu. V mojom bytí.

Mimotelové zážitky mám od útleho detstva. PamÚ¤tám si, že som opúšťal telo už ako batoľa. Mimo tela sa dostávam často. Niekedy každý deň. Inokedy s menšími prestávkami. Niekedy na dlhšiu, inokedy zase na kratšiu dobu. Niekedy zostávam mimo tela celé dni. Niekedy opúšťam telo veľmi rýchlo a jednoducho. Dalo by sa povedať, na želanie. Inokedy zase proti svojej vÚ´li. Jednoducho, som vytiahnutý z tela automaticky. Neočakávane. A vtiahnutý veľakrát do situácií, či procesov, ktoré vÚ´bec nechcem vidieť. MÚ´žu mať neželaný a stresujúci obsah. Prípadne obsah, ktorý ma vonkoncom nezaujíma.

Niekedy mám problém vrátiť sa spÚ¤ť do tela. Niekedy sa vrátim do tela plynule. Bez problémov a automaticky. Zdá sa, že pri návrate do tela, existuje nejaký zvláštny mechanizmus. Nie je mi celkom jasný. Hoci som v tele, mám niekedy pocit, ako keby som sa do neho nevrátil úplne. Ako keby nejaké kvantum energie zostalo rozliate v priestore. Vtedy mávam časový sklz niekoľko minút. Je to akoby ste žili v ozvene, či v spomalenom alebo zrýchlenom.

Ukázka z recenze Vlasty Mareka

Přitom je to, co autorka tvrdí, dnes vlastně logické… cituji (a v závorkách komentuji): Slovo má určitou geometrickou podobu, která zaplňuje určitý prostor. Každé písmeno má svou úroveň vibrací… (tvrdí už Talmud) Hmota jako taková neexistuje… (už pár desetiletí to ví kosmologové a kvantoví fyzici) Vědomí vytváří jednotný nedělitelný samoregulující se a neomezený cyklický prostor… Existuje jen vrozená inteligence vesmíru, která řídí výměnu exploze s implozí v nikdy nekončícím valčíku věčného páru černé a bílé díry…(tvrdili už Mayové, ale i staří Indové, např. v teorii střídání jug) Ve vesmíru nic nevzniká a nezaniká, mění se jen forma… Světlo a barva jsou téže podstaty (jsou to elektromagnetické vlny)… (jak se dnes učí na fyzikálních fakultách) Existuje řada barev, které člověk nedokáže vnímat. Někdy jsou pohybujícími se geometrickými útvary… (viz teorie entoptických vizí) Jako počítač, i člověk je schopen stahovat z Haly záznamů (indická Akáša) stovky i tisíce knih, informací… Zatímco kov uchovává otisky informací, umělá hmota je mrtvá… Síla, která vše řídí, je rezonance…(viz tvrzení duchovních indických hudebníků Nada Brahma, tedy zvuk je Bůh) Každé světlo v sobě obsahuje zvuk, tedy vibrace. Vakuum neexistuje…(jak ví i současná fyzika) Zvuk je všude a vždy přítomný. I Slunce zpívá…(viz objevy astronomů) Určitá jídla (například maso), ale i myšlenky a city, uzemňují… Jsme to my, kdo určujeme svou budoucnost… Pozorovatel a pozorovaný jsou jedním… Všechno je propojené…(vědí už dvě generace fyziků).

Videl som zajtra1

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *